Jan

výčitky nemé potvrdzujú pravdu
že všetko v prírode sa stále opakuje
či je to fauna a či flóra
všetci v nej máme svoje umiestnenie.

fotka ma uzasnu atmosferu...cervena farba plodov, pochmurna obloha, siva cesta, zeleny chodnicek...
vzdy je pre koho sa usmievat...

tie farby!

krasna

spieva si jabloň vo vetre...

Pekné verše a ešte krajší záber...

Jeseň je trpko sladká,
a takou zostane!
V konároch vietor hmatká,
hľadá snívanie.

No snívať trochu bolí,
a tŕpky o tom vedia.
Radšej sú samé v poli
a nič nepovedia...

páči sa mi... veľmi

Iba povzdych. Chýba mi takýto pohľad... :-)

u nás zase sneží...(((

janko, na nahody neverim ;) :))
nadherny pohlad i verse :)

spojil si krásne verše a nádhernú fotečku, vyžaruje z oboch také kúzelné ticho..:-))

... a na nom stopy od líšky... Netúlala si sa tu, ha?????

nevyhneme sa tomu..

a.. ja sa túlam..ale stopy nezanechávam..

a aj chuť na nu..:)))

Nestojí za to sa za ňou driapať. A ja to tu dnes zbalím. Pôjdem k tomu môjmu, pekne sa mu opriem o rameno a budeme spolu kukať telku.

Tak čauky a dobré spanie.

krásny zbytok večera..

Dal som to včera na blog a...ďalej nesledoval. Nečakal som žiaden komentár a iba dúfal, že si to aspoň niekto pozrie. Nie som ani básnik, ani fotograf. Iba som chcel ukázať ako som videl jabloň, ale nevidel som iba jabloň...možno som videl niekoho.
Ďakujem za pozretie a komentáre. Prepáčte mi, že na všetky neodpoviem, iba ďakujem.
Rozprávkarka, ja som si to jedno jabĺčko zobral. Ležala ich pod ňou hŕba. Zopár ešte na strome viselo. Také nepotrebné. Odsúdené na zhnitie. Popritom také krásne, chutné a šťavnaté. Ako dobro a láska, ktorého má človek more a nemá to komu dať...

Čo im zostane, keď ty tie šťavnaté, chutné a pekné jabĺčka všetky vyzbieraš? Čo ak aj oni majú na ne chuť? Čo ak aj oni potrebujú dobro a lásku a nemá im ju kto dať?

Tak je to znovu tá istá pesnička: prečo ti nestačí jedno jabĺčko? Prečo ich chceš mať všetky, ha?????

Zase mi prisudzuješ niečo čertovské..:)) Ja som si zobral iba jedno jabĺčko z cudzej jablone. Sám by som bol rád, keby mala gazdu, čo by ju aspoň pooberal, alebo aspoň cudzí keby si jablká z nej odtrhli. Mala by nádej.
Bol som pri nej nedávno. Všetky tie krásne jabĺčka pod ňou zhnili. Len to jedno "ukradnuté" nezhnilo.
Nik sa pri tej jabloni nezastaví, každý prejde nevšímavo okolo. Nikto nevníma úsmev kvetov, nepočuje šepot listov, necíti v páľave leta pohladenie chládku, nenechá si rozčuchrať vlasy vetvičkami, nepohladí ju po kmeni. Je tam sama, uprostred mora ľudí, ktorí sa v autách okolo nej mihajú. Auto prebehne, zasmradí, ona tíško kýchne a ďalej vyzerá človeka.
S tými jabĺčkami, tak tie chcem všetky, ale z mojej jablone. Že si občas vezmem jabĺčko z cudzej jablone, či to je hriech, nespýtaš sa jabloní?...:)
A možno je všetko inak. Zavše som ja jabloň a zavše niekto iný....

Nič čertovské ti neprisudzujem. Ja reku len, či by si sa so mnou podelil, keby som išla okolo. A tiež som ťa šanovala. Lebo veď vieš, keď niekto spapá veľa jabĺčok, akokoľvek krásnych, šťavnatých a chutných, tak môže dostat bruchabôl. A nedostal by ho, keby sa podelil.
No a že si občas aj jabloň? Tak ja by som sa najprv poobzerala, či nemáš gazdinú, keby som ťa zbadala osamoteného stáť uprostred poľa. A keby si mal, akokoľvek by ma ručička pokúšala, capla by som si po nej, keby chcela jabĺčko odtrhnúť.

A

nádherný strom na búrkovom pozadí... Podarilo sa ti skĺbiť pekný obrázok s výstižnými písmenkami. (-:

ale krásna... plná plodov, života ako celá jar:) Pekný deň.