Pozdrav červenou bronzovie ránom.
Drozd do tmy spieval. Dve slnká, posledné mávnutie zlomeným krídlom. Ticho... prvý lúč, oko modrú navždy nevidí.
V horách záľahy snehu. Srdce zamrzlo. Padajú lavíny. Hmly Avalonu kĺžu ľadom.
Toľko toho vieš a tak málo vedieť by stačilo. Na rukách rampúchy, na očiach čierna plachta slaného mora, nohy v ľade stratené.
Revú nemé výkriky, more plachtu vzdúva, mlčíš tamtamom.
Nevie o jari v azúrovom jazere, o modrom terči s vetvami vavrínu, o väzení slávy, o iskre ktorá ešte žiari.
Prišla? Ako, keď neodišla?
Komentáre
hm :)
hmm..:)))
prilis pozde na co?
2hm
.
veľmi pekné :-)