Jan

žlté ako slnko...

Inšpirácia básňou pani Luknárovej

Včera svietilo slnko a mne sa do rúk po čase priplietol fotoaparát.

Pár postrehov z diskusie u saguari, alebo každý nájde v živote to, na čo je pripravený....

Bola skúsená. Tiež sa jej začala páčiť myšlienka kresla, v búrke, na terase. Len čo som si sadol, už aj mi bola na kolenách.

Jar chodí aj sem

Pár myšlienok, ktoré prišli príliš pozde

Pozeral som si jesenné fotografie.

Pár fotiek z dnešného rána. Iba tak, po čase...

Netreba sa milovať iba s jednou alebo s jedným, z tých tisíc v nás. (pôvodne som to začal písať ako koment k soosh, ale sa mi toho zdalo veľa)

Mrak objíme slnko až ho nevidieť. Slnko mu dá pri rozlúčke bozk

Možno by maliar zobral štetec a maľoval. Mám iba fotoaparát, maľovať moc neviem, ale skúšam vidieť.... Inšpirovala ma báseň BV...

Iba tak som sa pozeral. Napadlo ma, možno by to chcel vidieť aj niekto iný...

Búrky prichádzajú z oblakov

Zajtra je deň matiek....

Z dnešného dňa

Niekto sa urazí, niekto je urazený, niekto teda uráža. Aspoň tak to mne, občasnému návštevníkovi blogu, pripadá. Nedeje sa to len na blogu, je to aj inde. Preto, záležitosti úplne bežné

Bude víkend. Ak pôjdete na vychádzku do lesa, pozrite na kvety alebo puky kvetov na našich najbežnejších stromoch v lese. Možno uvidíte to, čo tam vidím ja. Nenápadnú a predsa tak úžasnú krásu.